História mlynu

Medzi najstaršie mechanické strojové zariadenia s vodným pohonom na Slovensku patrili mlyny. Z hľadiska počtu mlynov dosiahol ich rozvoj vrchol v roku 1872, kedy bolo na Slovensku 4 748 mlynov, z toho 4 527 vodných. V tomto čase nebolo na Slovensku takmer žiadnej obce, ktorá by nemala svoj mlyn.
V Malohonte stáli predovšetkým na Rimave a jej hlavných prítokoch, v menšej miere na Suchej. Prvý mlyn sa na malohontskom území mohol podľa dostupných prameňov objaviť v 10. storočí alebo len o čosi neskôr, kedy začali vodné mlyny používať podunajskí Slovania. Počet mlynov sa zväčšoval s rastom produkcie obilia a počtu obyvateľov. Mlyny vznikali na miestach, kde pre ich výstavbu a prevádzku boli najvýhodnejšie terénne a vodné podmienky.
Väčšina malohontských mlynov patrila zemepánom, ktorí ich spravidla dávali do dlhodobého prenájmu mlynárom za pevne stanovené poplatky. Okrem feudálov mohli vlastniť mlyny aj privilegovaní dediční richtári - šoltýsi. Ich mlyny boli oslobodené od zemepanských dávok. Na území Malohontu je ako šoltýsky mlyn známy mlyn v Kokave nad Rimavicou, ktorý v roku 1470 postavila rodina Šoltýsovcov.
Štát vyberal od mlynárov tzv. mlynársku daň. V roku 1542 ju platili podľa daňového súpisu mlynári vo Veľkej Suchej a v Rimavskej Sobote, v roku 1570 v Klenovci, v Rimavskom Brezove, vo Vrbovciach a v Malých Teriakovciach.
V 17. až 18. storočí počet mlynov v Malohonte vzrástol. Spravidla stál v jednej obci jeden mlyn. Na prelome 18. a 19. storočia fungovali mlyny v 31 malohontských lokalitách.

Mlyny v jednotlivých obciach Malohontu podľa opisu z roku 1802 (Žilák, 1991)
Čerenčany - 1 mlyn
Hačava - 1 mlyn
Hámor - 1 mlyn
Hnúšťa - 2 mlyny
Horné Zahorany - 1 mlyn
Hrachovo - 1 mlyn
Hrnčiarske Zalužany - 1 mlyn
Klenovec - 3 mlyny
Kociha - 1 mlyn
Kokava nad Rim. - 2 mlyny
Kraskovo - 1 mlyn
Likier - 1 mlyn
Lom nad Rimavicou - 1 mlyn
Nižný Skálnik - 1 mlyn
Opátik - 1 mlyn
Ožďany - 1 mlyn
Pondelok - 1 mlyn
Príboj - 1 mlyn
Rimavica - 1 mlyn
Rimavská Baňa - 1 mlyn
Rimavská Lehota - 2 mlyny
Rimavská Píla - 1 mlyn
Rimavská Sobota - 3 mlyny
Rimavské Brezovo - 1 mlyn
Sobôtka - 1 mlyn
Šoltýska - 1 mlyn
Tisovec - 3 mlyny
Veľké Teriakovce - 1 mlyn
Vrbovce - 1 mlyn
Vyšná Pokoradz - 1 mlyn
Vyšný Skálnik - 2 mlyny

Podobne ako na Slovensku, aj v regióne Malohont ich počet postupne klesal a do dnešnej doby sa zachovalo len niekoľko desiatok z nich, väčšina z nich zanikla alebo ostali z nich len ruiny a chátrajúce budovy.
Klasicistický vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach bol postavený okolo roku 1800. Mlyn stál na pravej strane rieky Rimava a pôvodne v 19. storočí ho poháňalo vodné koleso z náhonu rieky. V tomto období bol jeho majiteľom Ján Plaucha. V roku 1912 mlyn odkúpil Pavel Nagy so všetkými náležitosťami ako užívanie vodného práva, príjazdovej cesty a práva mlieť. V roku 1917 mlyn odkúpil Pavel Lendvay s manželkou od podžupana Gemer - malohontskej župy. Pavel Lendvay prestaval mlyn na valcový, poháňaný vodnou turbínou, neskôr aj elektromotorom.
V roku 1951 ho terajší majiteľ v dôsledku zákonov a nariadení o likvidovaní malovýrobných mlynov odovzdal do prenájmu krajskému závodu Družstva pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami v Banskej Bystrici.
Posledným záznamom o osude mlyna je zápisnica z roku 1959, v ktorej sa píše o poškodení strechy. Stroje z mlyna boli odvezené, nie je však známe kam. V tomto čase býval v obytnej časti mlyna Juraj Mišurák. Približne v tomto období sa v mlyne mlela múka naposledy. Do roku 1979 sa mlyn využíval ešte ako šrotovník.

O mlynoch a mlynárstve existuje len obmedzené množstvo písomných dokumentácií, ani v jednej z nich sa však tento typ mlyna, a teda ani spomínaná kultúrna pamiatka nespomína, ani nie je inak zdokumentovaná. Jediným dôkazom existencie vodného mlyna je jeho chátrajúca stavba v obci Veľké Teriakovce a stručné informácie získané z odbornej literatúry a ústneho podania posledných majiteľov a mlynára, ktorý v mlyne pracoval.